"Z hľadiska negatívnych dopadov na sféru obchodu sa väčším problémom ako
koronavírus javí v súčasnosti zrýchľujúca sa inflácia. Januárové
hodnoty sú nevídané a Slovensko s 8,5 % je vysoko nad priemerom eurozóny
(5,1 %). Aj Európska centrálna banka priznala, že výhľad vývoja
inflácie je neistý a pravdepodobne zostane zvýšená dlhšie," uviedla.
Príčiny rastu cien sú podľa Machútovej všeobecne známe a sú takmer
rovnaké pre všetky segmenty hospodárstva. Najcitlivejšie ľudia vnímajú
práve ceny potravín, ktoré musia nakupovať denne a pri analýze tohto
nárastu treba brať do úvahy mimoriadne zvýšenie vstupov, najmä cien
energií, v rámci celého potravinového reťazca, na konci ktorého je až
obchod. "Výrobcovia potravín nám ceny zvyšovali v závere roka 2021 a opakovane od nového roka, zmluvy sa prakticky neustále otvárajú," upozornila.
"Aktuálnu situáciu v maloobchode ovplyvňujú aj výrazné opatrenia
prijímané okolitými štátmi, ktoré nás podliezajú v cenách nielen
potravín, ale aj energií, pohonných látok, nehovoriac o priamej podpore
domácnostiam. Pod vplyvom nevídanej nákupnej turistiky začíname cítiť
dopady v pohraničných oblastiach na severe Slovenska, kde zaznamenávame
pokles nákupov od 5 % do 30 %," podčiarkla.
Zdôraznila, že zvyšovanie nákladov na život je medzirezortná téma.
Zmysluplným riešením by mal byť súbor opatrení, ktoré do seba budú
zapadať. Táto debata by preto nemala byť devalvovaná len na daň z
pridanej hodnoty (DPH) na potraviny. "Členovia Zväzu obchodu SR sú
jednoznačne za zníženie DPH na potraviny v čo najširšom rozsahu, ideálne
na 5 %, ale aj spolu s gastrom a znížením DPH na pohonné látky, čo by
pomohlo celej agropotravinárskej vertikále a negatívny dopad krízy na
spotrebiteľa by bol určite miernejší," povedala.
"Mrzí nás, že namiesto proaktívnej politiky štátu sme zatiaľ len
pozorovateľmi tejto nepriaznivej situácie a namiesto urýchleného konania
a hľadania systémových riešení je obchod a priori obviňovaný zo
zneužívania situácie a zvyšovania marží. Členovia nášho zväzu odmietajú
takúto nálepku. Nikdy sme nemali problém s transparentnosťou," podčiarkla.
Stotožňovať obchodnú maržu so ziskom je podľa Machútovej hrubá
demagógia, je to nekorektné. Hospodárske výsledky každého obchodného
reťazca sú verejne dostupné. Ziskovosť slovenských obchodníkov v
potravinách sa pohybuje prevažne od 0,0 % do 2,8 %, čo je oveľa nižšia
miera zisku ako v ostatných sektoroch hospodárstva.
"Práve naši členovia podnikajú aj na vidieku, kde ekonomicky trpia,
keďže znášajú oveľa väčšie prevádzkové a logistické náklady. V takýchto
oblastiach je úspechom udržiavať prevádzkovú ekonomiku aspoň na nule.
Považujeme to však za zodpovedné voči obyvateľom aj lokálnym slovenským
dodávateľom v rámci jednotlivých regiónov," doplnila.
"Potrebujeme predávať a udržať konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť.
Ak nepredáme my, nepredajú ani naši dodávatelia. A v susedných krajinách
si nikto nebude kupovať slovenské výrobky. Spotrebiteľské správanie
vie citeľne ovplyvniť príjmy do štátneho rozpočtu a môžeme len čakať, čo
nás bude stáť viac, ak štát neprispôsobí svoju politiku nepriaznivému
vývoju situácie," uzavrela prezidentka ZO SR.